Harold Bokaba – Južná Afrika

Profil

Rozdávať kondómy urasteným vodičom kamiónov vyžaduje špecifický typ osobnosti. Harold Bokaba túto akciu zvolil ako jednu z mnohých vo svojej snahe, ako zabrániť rozširovaniu HIV/AIDS medzi ľuďmi v Južnej Afrike.

Harold je zamestnancom Unileveru od roku 1977. Pôvodne pracoval na helpdesku v zákazníckom centre na predmestí Johannesburgu, kde zaisťoval rozvozových vodičov. V rámci Unileveru potom vystriedal ešte niekoľko pozícií. Zlomovým rokom sa pre neho stal rok 1991, keď sa kríza rozšírenia HIV/AIDS začala zhoršovať, a Harold sa preto stal vo svojom voľnom čase dobrovoľníkom. „Cítil som, že sa musím nejako starať o ľudí, ktorí boli zasiahnutí epidémiou. Začal som rozdávať kondómy vodičom kamiónov, ktorí prechádzali okolo nášho distribučného centra.“ Vodiči kamiónov sú častými prenášačmi vírusu HIV z komunity do komunity. Prostredníctvom tejto dobrovoľníckej práce sa Haroldovi začalo, v dobrom slova zmysle, hovoriť pán Aids alebo Pán Kondóm.

Pre Harolda sa snaha zabrániť rozširovaniu HIV/AIDS stala poslaním. Pandémia AIDS si v subsaharskej Afrike už vyžiadala milióny životov a stále ešte ohrozuje životy ďalších nespočítaných miliónov. Ľudia ako Harold sú teraz potrebnou súčasťou boja proti smrtiacemu vírusu. Sú natoľko potrební, že Harold opustil predchádzajúcu pozíciu a pre Unilever teraz pracuje na plný úväzok ako bojovník proti AIDS.

Komunitné práce

Harold priamo spolupracuje so sestrou Gillian Harrowerovou, koordinátorkou zdravotných služieb Unileveru Južná Afrika a Afrika. Práca, ktorú Harold robí dokonale zodpovedá stratégii, ktorú Unilever predstavil vo svojom AIDS programu – pohybovať sa priamo medzi nakazenými a nákazou ohrozenými ľuďmi je potrebné pre úspech programu. Gillian hovorí: „Keď sa dostaneme medzi nakazených, ohrozených alebo znevýhodnených ľudí, je naša práca oveľa účinnejšia. Navyše uľahčujeme rôznym mimovládnym organizáciám a ďalším spoločnostiam spúšťať Ďalšie programy na boj proti HIV a AIDS.

Harolda nikdy nenapadlo, že by sa z jeho dobrovoľníckej činnosti mohla stať práca na plný úväzok, ale teraz si uvedomuje, že je to jeho životné poslanie. „Každý v Južnej Afrike pozná niekoho, kto trpí touto chorobou,“ hovorí. Ani jeho rodine sa totiž vírus HIV nevyhol.

Vzdelanie a povedomie o chorobe

V súčasnosti sa jeho práca netýka už iba vodičov kamiónov, ale zahŕňa aj vzdelávanie školských detí, zvyšovanie povedomia o chorobe u dospelých, dokonca aj vzdelávanie tých, ktoré sám Harold nazýva „zabudnutými spoločnosťami“ – ľudia vo väzeniach, kde sú znásilňovaní a rozšírená promiskuita tak poskytuje úrodnú pôdu pre šírenie vírusu.

„Mojím cieľom je posilniť týchto ľudí, aby boli schopní sami čeliť takému problému.“ Harold uznáva, že je to obrovská úloha a že sa zmýšľanie ľudí nemení cez noc. „Nejaký čas to potrvá. Proste len musíme vytrvať, pokiaľ nám ľudia nezačnú rozumieť.“

Počas roka 2008 Harold posilňoval sieť Unileveru Južná Afrika pre vzdelávanie zamestnancov o probléme HIV a AIDS. „Máme okolo 30 školiteľov v Boksburgu, ktorých školím. Tento rok by sme radi zahrnuli aj vysoký manažment, aby šíril osvetu aj medzi svojimi kolegami. Ďalším cieľom je regrutovať do našich radov aj bielych zamestnancov ako školiteľov, aby sme vykorenili predsudky, že AIDS sa týka len černochov.

Národné uznanie

Harold svoju prácu miluje a stále viac ľudí sa o tom dozvedá. Poskytol rozhovor aj pre národnú televíziu, v ktorej o probléme hovoril. „Spojili sme sa s viac ako 35 nevládnymi organizáciami a mnoho zamestnancov Unileveru nás čím ďalej tým viac podporuje. Ľudia sa skutočne snažia zapojiť, takže veci sa čoskoro začnú meniť. Aj keby sme pomohli len jednému človeku denne, stojí to za to.“

V roku 2006 bol Harold zvolený prvým „Anjelom v akcii“ periodikom Informer, jedinými novinami Južnej Afriky pre ľudí s HIV alebo AIDS alebo pre ľudí, ktorí sa o nakazených starajú. Pre Harolda je ocenenie cťou. „Uvedomil som si, že Južná Afrika si moju prácu začala všímať a za to som vďačný. Som taktiež vďačný ľuďom, ktorí mi uverili natoľko, aby sme im mohli pomôcť, a všetkým, ktorí ma podporili a prešli so mnou dlhú cestu.“